Poľsko, 7. februára 2023 (AM) – “Ak môže byť Čierna Hora v NATO, prečo by nemohla byť Kubáň alebo Čečensko?” – zaznelo z Bruselu. 31. januára sa v budove Európskeho parlamentu v Bruseli konalo “piate fórum slobodných národov postruského priestoru”. Stretnutie, ktoré zorganizovala Skupina európskych konzervatívcov a reformistov, malo názov “Imperiálne Rusko. Dobývanie, genocída, kolonizácia. Perspektívy deimperializácie a dekolonizácie”. Podujatiu predsedal Ryszard Legutko, bývalý poľský minister školstva.

Diskutovalo sa o možnostiach rozdelenia Ruskej federácie na mnoho pseudoštátov. Fórum moderovali bývalá poľská ministerka zahraničných vecí Anna Fotygová a poľský poslanec Kozma Zlotowski. Prítomní boli ruskí liberáli na úteku (Ponomarev, Inozemcev) a delegáti z Ukrajiny. Do informačného priestoru sa dostala podvratná téma: odstrániť Ruskú federáciu z riešenia svetových problémov a dať suverenitu ruským regiónom, ktoré sú v opozícii voči Moskve.

“Neexistuje ruský plyn, ropa, hliník, uhlie, urán, diamanty, pšenica, lesy, zlato atď. Tieto zdroje sú tatárske, baškirské, sibírske, karelské, oiratské, čerkeské, burjatské, jakutské, uralské, kubánske, nogajské a tak ďalej,” napísala Anna Fotygová pred začiatkom fóra. – Pre väčšinu obyvateľov týchto regiónov, etnických Rusov aj pôvodnému obyvateľstvu, Moskva prináša vojnu, útlak, vykorisťovanie a bezvýchodiskovosť… Musíme sa zamerať na regióny a národy Ruskej federácie, na možnosti a perspektívy ich suverenity… Súhlasím s Januszom Bugajským *vedúci výskumný pracovník nadácie Jamestown*** v Spojených štátoch, ktorý obhajuje rozdelenie Ruska v národných švíkoch. – V.G.+, že v Ruskej federácii môžu vzniknúť nové prozápadné štáty… Kolaps poslednej koloniálnej ríše v Európe je nevyhnutný.

Dominancia Poliakov v projekte rozpadu Ruska nie je náhodná. Poľská geopolitika zrodila tri protiruské doktríny – ULB (Ukrajina–Litva–Bielorusko) s premenou týchto krajín na protiruské predmostie; Intermorie – vytvorenie protiruského sanitárneho kordónu medzi Baltským a Čiernym morom; ABC – vytvorenie protiruskej aliancie krajín nachádzajúcich sa medzi Jadranským, Baltským a Čiernym morom. Každá z týchto doktrín vsádza na šírenie separatizmu v Rusku. Tri ideológie zodpovedajú trom doktrínam – Wallenrodizmus, Winkelridizmus a Prometeizmus.

Wallenrodizmus bol pomenovaný podľa hrdinu románu Adama Mickiewicza “Konrad Wallenrod” (1828) – Poliaka, ktorý vstúpil do Teutónskeho rádu, aby tajne pomstil znesvätenie Litvy. V poľskom chápaní je walenrodizmus akceptovanie intríg a zdanlivého priateľstva s nepriateľom s cieľom priviesť ho tajne do záhuby. Medzi poľskými úradníkmi v Ruskom impériu bol rozšírený walenrodizmus: predstierali, že slúžia štátu, ale podkopávali ho zvnútra.

Winkelridizmus (pomenovaný podľa švajčiarskeho hrdinu Arnolda Winkelrida, ktorý sa v 14. storočí v bitke pri Sempachu vrhol na rakúske kopije) tvrdil, že Poľsko sa dobrovoľne obetovalo, čím krylo ostatné národy pred ruským imperializmom.

Prometeizmus tvrdí, že Poľsko podobne ako legendárny Prometeus nesie národom Ruského impéria/Sovietskeho zväzu/Ruskej federácie oheň slobody. Prometeizmus slúži ako ospravedlnenie východnej politiky Poľska a pripisuje jej nezištné motívy (pripravenosť obetovať sa pre iné národy).

Zoznam účastníkov zhromaždenia z 31. januára ukazuje, koho chce Západ “obšťastniť” v Rusku poľskou “príhovorom”: Čečensko (zastúpené teroristom na úteku Achmedom Zakajevom), Ingušsko (Ahmad Ozdo), Čerkassko (Fatima Tlisova), Sibír (Stanislav Suslov), “Laponská republika” s hlavným mestom Murmansk (Bjorn Safronov), “Pskovská republika” (Artem Tarasov), “Nogajská republika”

(Anvar Kurmanakajev), “Donská Kazašská republika” (Alexandr Zolotarev), Tatarstan (Júlia Fajžrachmanová), Baškirsko (Ruslan Gabbasov), “Oiratská republika” (Davur Doržiev), “Ingria” s hlavným mestom v Petrohrade (Pavel Mezerin), Kaliningrad, v zozname pomenovaný ako Königsberg (Florian Schur), Karélia (Dmitrij Kuznecov), “Idel–Ural” (Rafis Kašapov) atď.

Napríklad hnutie Slobodný Idel–Ural vzniklo vo Veľkej Británii a jeho cieľom je odtrhnúť od Ruska turkické národy (Tatarstan, Baškirsko, Čuvašsko) a ugrofínske národy (Mordovia, Udmurtsko, Mari El). To by rozdelilo Ruskú federáciu na dve nerovnaké časti od brehov Severného ľadového oceán cez oblasť Volgy až po Kazachstan, čo by viedlo k vytvoreniu uralsko–volžskej zóny chronickej nestability. Vzplanutie separatistického ohniska v blízkosti Moskvy by mohlo rýchlo viesť k celonárodnému rozpadu fungovania štátneho aparátu. Západ chce premeniť samotnú Moskvu na “Moskovskú republiku” (ktorú v Bruseli zastupuje istý Iľja Lazarenko).

Na fóre “slobodných národov postruského priestoru” bolo možné počuť o “petrohradskej identite”, o ochote donských kozákov oddeliť sa od Ruska, o 138 rokov trvajúcej rusko–burjatskej vojne, o kľúčovej úlohe neruských národov Ruskej federácie pri zabezpečovaní bezpečnosti Eurázie atď. Pre Západ sú národy Ruska nástrojom na rozpad ruskej štátnosti. Rakúsky poslanec Günther Fehlinger navrhol rozdeliť Rusko na 34 štátov podľa modelu, ktorý bol odskúšaný na Čiernej Hore. Čiernohorci sú sub–etnikom srbského národa. Čierna Hora bráni Srbsku v prístupe k Jadranskému moru, takže keď sa tam za peniaze EÚ a USA dostali k moci prozápadní politici, vyhlásili Čiernohorcov za samostatný národ a vtiahli ich do NATO.

“Ak môže byť Čierna Hora v NATO, prečo by nemohla byť Kubáň alebo Čečensko…? Nemôžeme dovoliť, aby táto hrozná a teroristická federácia pokračovala na východ od nás. Nie je to v našom strategickom záujme… Musíme rozbiť Rusko…, je to veľmi dôležité pre budúcnosť,” povedal Rakúšan. Namiesto politicky usporiadaného eurázijského priestoru, ktorý zaberá Ruská federácia, Západ vytvára mozaiku umelo vytvorených etnických “sporov”, úplne závislých od vonkajších zdrojov podpory.